» články » detail článku

Homília - 2. adventná nedeľa (A)

Rim 15,4-9 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

8.12.2013, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


V ostatných dňoch sme v Devínskej Novej Vsi začali advent aj organizačne náročnými akciami. Prvou z nich bola akcia, ktorú sme usporiadali s hudobnými a výtvarnými umelcami a mnohými obetavými ľuďmi z našej farnosti. Viacerí ľudia mi povedali, že náš farský začiatok adventu pôsobil na nich veľmi upokojujúco: „sťa balzam na dušu.“ Druhou akciou bola tzv. vianočná ulička (???), pripravená úradníkmi obce, veľmi hlučná a ukričaná, ktorá sa aj preto atmosfére adventu priblížiť nemohla.

V širšom spoločenskom a cirkevnom rámci začal tohoročný advent dvomi cirkevnými textami. Tak, ako sa od seba líšil farský a obecný začiatok adventu líšia sa od seba aj tieto dva texty. Jeden prináša radosť, druhý spory. Prvý text, na ktorý myslím, je spis pápeža Františka, nazvaný „Radosť evanjelia“. Tento spis našiel priaznivé prijatie medzi veriacimi i menej veriacimi ľuďmi, a zaujímavý je aj tým, že sa pokladá za program súčasného pápeža. Druhý text je pastiersky list slovenských biskupov (bez uvedenia mena konkrétneho autora). List vyvolal proticirkevné vášne a rozdelil aj veriacich katolíkov. (Text si možno prečítať v KN a na našej nástenke.) Biskupi v liste vyjadrili svoje obavy z ohrozenia rodiny, ba jej zničenia v Európe. Preto vyzývajú na boj s tzv. rodovou ideológiou, o ktorej píšu, že vedie ku kultúre smrti. Viacerí veriaci ľudia, s ktorými som sa rozprával, pochválili tento list, niektorí z nich však priznali, že ich vlastným dospelým deťom sa nepáčil, a to až tak, že odmietli ísť minulú nedeľu do kostola.

Ak slovo cirkvi, slová členov cirkvi vedú k nenávisti voči cirkvi, ak ľudí rozdeľujú, ide vždy o mimoriadne vážnu vec. Pritom treba povedať, že rozdelenie medzi ľuďmi, a tiež rozdelenie v cirkvi, je niekedy nevyhnutné. Ako vieme, ľudia sa rozdeľovali aj kvôli Ježišovi. V Lukášovom evanjeliu čítame, ako prorok Simeon počas modlitby Ježišových rodičov v chráme im o dieťati povedal, že „toto dieťa je určené na pád a povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať“(Lk 2,34). O dospelom Ježišovi čítame, že svojim učeníkom viackrát pripomenul, aby si dobre rozmysleli, či ho chcú nasledovať a niekedy hovoril priamo o rozdelení: „Myslíte si, že som prišiel darovať na zem pokoj? Nie, ale rozdelenie“ (Lk 12,51). Všimnime si, vždy ide o rozdelenie kvôli Ježišovi, kvôli jeho poslaniu. Nie kvôli nejakému Ježišovmu názoru, ani kvôli tomu, žeby Ježiš delil ľudí na čistých a špinavých. Naopak, ak niečo môžeme tvrdiť s istotou, tak to, že niektorí zbožní židia Ježiša znenávideli, lebo sa podľa ich mienky jasne od nemorálnych ľudí neoddelil.

Najdôležitejšia je teda otázka, či sme sa pre Ježiša naozaj rozhodli. Z listu apoštola Pavla Rimanom sme dnes čítali úryvok, kde apoštol píše, čo znamená rozhodnutie pre Ježiša. Toto rozhodnutie znamená, že tak, ako nás prijal Kristus, máme sa aj my navzájom prijímať (Rim 15,7). Pavol v tomto prijímaní vidí samo oslávenie Boha. Ak sa pýtame, či tým myslel nejakú bezhraničnú toleranciu, asi by nám apoštol odpovedal protiotázkou: čo to je bezhraničná tolerancia? Boh je predsa Bohom trpezlivosti a potešenia, a ako taký nám umožňuje rovnako zmýšľať, teda porozumieť si, dohodnúť sa... Tieto slová chápem tak, že na prvom mieste má byť počúvanie Boha, nie spory o morálne problémy. Dôsledkom tohto počúvania bude schopnosť prijímať iných, ako nás prijal Kristus, ktorý podľa Pavla stal sa služobníkom židov i pohanov. Pavol zaujímavo dodáva, že preto, aby mali židia potvrdené, že správne uverili, a pohania zasa preto, aby zažili Božiu lásku. Ak to trochu obmeníme, potom platí, že ak budeme počúvať Boha cez Ježiša, jeho evanjelium („radosť evanjelia“ pápeža Františka!), dokážeme sa navzájom prijímať, a kto je konzervatívny, ten bude potvrdený vo svojej viere, a kto bol tzv. svetský človek, ten nájde Božie milosrdenstvo. Zásady a morálka sa neobídu, ale vyriešia na ceste k Bohu a na ceste k blížnym. Lebo platí, ako hovorieval pápež Benedikt XVI., že kto si nezíska srdce a rozum svojho blížneho (počnúc vlastnými deťmi až po ľudí, čo nemajú radi cirkev), ťažko mu ukáže cestu ku „kultúre života“.

V advente ponúkame na našich akciách aj rôzne knihy na zakúpenie. Stojí to značnú námahu povyberať po kníhkupectvách vhodné knižné tituly a priniesť ich do našej farnosti s nádejou, že takto si ich naši ľudia skôr všimnú, kúpia a budú čítať. Knihy, ktoré ponúkame, sú rôzne – od detských až po odborné. V ponuke nájdeme veci ľahšie i náročné. Neponúkame tituly, ktoré nazývam „cirkevný bulvár“ (klebety). Podobne ako svetský bulvár aj ten cirkevný oberá o rozum, úctu i lásku. Niečo iné je kritická teológia, kritické prorocké hlasy. Také knihy ponúkame. Niekedy na ne narazíme náhodou, ako nedávno v jednom sklade náboženskej literatúry. Na zemi v kúte ležali ako nepredajné knižky o Bernhardovi Häringovi. Okamžite sme ich brali. Häring patrí k najväčším menám našej cirkvi za ostatných viac ako 60 rokov. Bol profesorom morálnej teológie, v oblasti, kde v súčasnosti prebiehajú azda najväčšie konflikty medzi niektorými ľuďmi cirkvi a ľuďmi sveta. Vďaka nemu mnohí katolíci dokázali spojiť morálku s láskou a vernosť voči cirkvi s otvorenosťou voči súčasným problémom.

Nech nám naša modlitba, stíšenie i čítanie dobrých kníh pomôžu, aby sme tiež dokázali spojiť morálku s láskou a svoju cirkev s pochopením a otvorenosťou.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 10 x