» články » detail článku

Homília - 3. adventná nedeľa (A)

Mt 11,2-11 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

15.12.2013, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Na veľké sviatky patrí sa primerane pripraviť. Čo však znamená pripraviť sa? Čo znamená pripraviť sa aj na Vianoce? V ostatnom čase sa mi zdá, že je čoraz viac ľudí, ktorí sa síce pripravujú, ale zároveň už nevedia na čo.

V dnešnom evanjeliu počúvame o Jánovi Krstiteľovi, ktorý ľudí pripravoval na príchod Mesiáša – Krista, ale neskôr sa dostal do väzenia a zneistel. A tak sa začal pýtať, či Ježiš je ten, ktorý bude krstiť Duchom Svätým a ohňom; či Ježiš je ten, ktorý ľudí preoseje, ten, ktorý dobrých zhromaždí a zlých pošle do pekla... Podľa všetkého pýtal sa takto preto, lebo Ježišove skutky, o ktorých sa dopočul, zdali sa mu v nesúlade s tým, čo od Krista – Mesiáša očakával.

Počuli sme, k akým skutkom sa Ježiš prihlásil: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje radostná zvesť. Ježiš ešte tajomne dodá: blažený, kto sa na mne nepohorší. Prečo by sa mal niekto pohoršiť? Zdá sa, že Ján a mnohí ďalší ľudia si toto pôsobenie predstavovali najmä ako súdenie a delenie ľudí. Dobrí na jednu stranu, zlí na druhú! Jedni budú požehnaní, druhí potrestaní. Ježiš sa však k súdu nehlási a delenie na zlých a dobrých odmieta. Alebo sa dá povedať, že to robí to inak. Podľa toho, ako čítame v 11. kapitole Matúšovho evanjelia (a vlastne v celom evanjeliu), Božie kráľovstvo nie sú slová súdenia a rozdeľovania, ale skutky oslobodzovania. Ježišov program, s ktorým prišiel, nebol vylepšený zoznam pravidiel a predpisov, podľa ktorých by ľudia boli ľahšie posúdení. Ježišov program bol ponukou oslobodzujúcej lásky.

Takto počnúc Ježišom by malo medzi nami platiť, že podľa ničoho iného nespoznáme, že medzi nami je Boh, len podľa skúsenosti oslobodzujúcej lásky. Asi preto si Ježiš povzdychol, že blažený je ten, kto sa na ňom nepohorší. Vedel, koľko dobrých ľudí sa už priam nevedelo dočkať, kedy budú hriešnici volaní na pranier a dobrí budú povýšení. Ľudí s takýmito očakávaniami Ježiš nevyhnutne sklamal. Naopak, pritiahol k sebe všetkých, ktorí padali pod ťarchou života, ťarchou ponižovania a podceňovania i pod ťarchou svojich hriechov. To, čo ich pritiahlo, nebola však vidina blízkeho trestu, ale skúsenosť nadýchnutia, oslobodenia a lásky. Ján sa nemýlil, že príde mocnejší Boží posol, ako bol on. Pomýlil sa však v charaktere Božieho posolstva. Preto Ježiš o Jánovi povedal, že z ľudí bol Ján najväčší, ale aj ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on.

Podnes jestvujú medzi kresťanmi ľudia, ktorí prejav lásky, ústretovosť voči hriešnikom, pochopenie voči inovercom a pod. pokladajú za slabosť. Naši biskupi priznávajú, že nikdy nedostanú od veriacich toľko podporných listov, ako keď rázne vystúpia proti ľuďom, ktorí žijú v netradičných intímnych vzťahoch a šíria voľnejšie názory na osobnú morálku. Mnohým ľuďom sa jednoducho zdá, že prejav Božieho kráľovstva je v tom, ak sa na niekoho hlasno zakričí: Si hriešnik! Ježiš na nikoho nekričal: Ty si hriešnik, choď preč, pokým sa nepolepšíš! Zaiste, Ježiš ani nikoho nechválil za jeho hriechy. Ale za tými hriechmi videl túžbu človeka po prijatí, pochopení a láske. Ak chceme, áno, aj Ježiš delil ľudí. Nie však na dobrých a zlých, ale na tých, čo sa túžia otvoriť láske, a na tých, čo sa jej bránia a ju odmietajú.

Pápež František pred niekoľkými týždňami vydal dokument, ktorý nazval „Radosť evanjelia“. Na jednom mieste prekvapujúco píše: „Dávam prednosť cirkvi, ktorá je nabúraná, ranená a špinavá, pretože vyšla do ulíc medzi ľudí, pred cirkvou, ktorá ochorela uzavretosťou a pohodlnosťou a drží sa vlastných istôt... Viac ako strach z toho, že urobíme chyby, dúfam, že nami pohne strach z uzavretosti do štruktúr, ktoré nám dávajú falošnú ochranu, do noriem, ktoré nás menia na neľútostných sudcov, do zvykov, v ktorých je nám dobre, zatiaľ čo vonku je množstvo hladujúcich a Ježíš nám bez prestania opakuje: „Dajte im vy jesť“ (Mk 6,37).
Dočítal som sa, že už aj na pápežovu adresu sa niektorí katolíci pýtajú: To je ten, čo má urobiť reformu, alebo máme čakať iného? Pri porovnaní s evanjeliom si azda túto otázku dokážeme zodpovedať. Ale evanjelium odporúčam porovnať najmä s naším vlastným srdcom, s našimi vlastnými očakávaniami.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 22 x


Top