» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

September 2013

6.9.2013, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste roka 2011 pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. Po tom, ako sme premeditovali Vyznanie viery, venujeme sa modlitbe Otčenáš. Naposledy sme mali meditáciu v auguste 2013 o oslovení Boha ako Otca, otecka. Dnes je meditácia o prvej prosbe Otčenáša: Posväť sa meno tvoje.

2. Úvodná modlitba
Bože, Otče, Otecko,
posväť sa meno tvoje, príď tvoje kráľovstvo.
Nech objavím a naozaj prijmem svoje poslanie v živote,
nech ho objavím a prežijem ako svoje poslanie od teba,
ktorý si tvorivou a posilňujúcou láskou pre mňa i pre svet.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 144-151).

+Ježiš sa hlásil k Božiemu menu ako k tomu, ktoré mu bolo darované. Vieme, čo znamená dať niekomu meno – si môj, mám ťa rád. Dnes ľudia vyberajú meno podľa toho, čo sa im páči alebo aká je móda. V minulosti meno viac naznačovalo poslanie, budúcnosť človeka. V Biblii zjaviť priamo Božie meno znamená, že Boh sa nám dáva k dispozícii, že koná pre nás. Keď sa s niekým priatelíme, netajíme sa pred sebou – zjavujeme si meno, svoju podstatu, a vzájomne sa hlásime k tomu, čo je pre nás dôležité. Takto nás Ježiš učí prijať za svoje to, čo nám Boh zjavuje, ako pre neho podstatné – aby bol vo svete známy ako láska. Boh je vo svete zatemňovaný, zdá sa, že je neprítomný, takže kto prosí o posvätenie Božieho mena, prosí a robí niečo pre to, aby Boh bol vo svet známy, aby sa vo svojej láske prejavil ako prítomný.
+Modliaci sa človek uskutočňuje to, o čo prosí. Stáva sa akýmsi hovorcom Boha, napokon, podľa apoštola Pavla pravá modlitba pochádza z toho, že Duch Boží sa modlí v nás. My, ak sa modlíme, stávame sa jeho ústami. Ľudia, ktorí oslovujú Boha menom Otecko, zároveň dávajú najavo, že pre nich už Boh nie je neznámy, ale je Bohom bezvýhradnej otcovskej lásky.
+Posvätiť Božie meno znamená takto aj úsilie vedome žiť v skúsenosti Božej prítomnosti. Známa je modlitba prvých kresťanov, volanie „maranatha“ (Pane, príď), ktorá vyjadrovala túto skúsenosť a zároveň túžbu po víťaznom príchode Krista, Božieho syna na konci čias. Táto modlitba už naznačuje druhú prosbu Otčenáša: Príď kráľovstvo tvoje. Vieme, že idea Božieho kráľovstva bola hlavným motívom celej Ježišovej činnosti. Keď sa Ježiša raz pýtali, čo znamená toto kráľovstvo, ako sa dá spoznať, odpovedal, že sa to nedá nejako ukázať (aha, tam je), ale ono je „medzi vami“ (Lk 17,21). Nedá sa ukázať, lebo prichádza, nie preto, žeby nebolo. Nejde o hotovú vec, ide o proces prichádzania Boha do sveta, je to niečo ako výstup na vrchol. Božie kráľovstvo je úzko späté s Ježišom, jeho životom v službe Bohu, ktorým odpovedal na Božiu lásku a oslovenie. Tí, ktorí sa k Ježišovi hlásia, odstraňujú prekážky jeho príchodu. Takou prekážkou je chápanie života ako vlastnenia niečoho, moci nad niečím namiesto chápania života ako jestvovania, bytia a otvárania sa tomu, ktorému sme za život vďační.
+Božie kráľovstvo „medzi nami“ môže znamenať aj to, že je „v našich rukách“. Od nás sa čaká aktivita, nie však taká, ako keď niekto chce nasilu presadiť svoje predstavy. Za komunizmu sa hovorilo, že komunisti nás chcú „urobiť šťastnými aj proti našej vôli“. Kresťania si Božie kráľovstvo nevynucujú. To je zmysel Ježišovho upozornenia: Aj keď urobíte všetko, povedzte, sme neužitoční sluhovia (Lk 17,10). Výsledok nášho úsilia treba prenechať iba samotnému Bohu.

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
+Nakoľko sa ako kresťan hlásim k Ježišovmu poslaniu ako ku svojmu? Ako sa hlásim k posväteniu Božieho mena?
+Keď robím dobre, robím to len z dobrej nálady či na základe svojej povahy, alebo preto, že sa učím Božej láske tak, ako sa jej Ježiš naučil?
+Čo znamená dnes žiť pre Božie kráľovstvo, ktoré prichádza? Nie je tu, ale je aj v mojich rukách. Ako žijem pre Božie kráľovstvo – nepresadzujem niečo nasilu až podivínsky? Viem nechať iným čas a priestor a nechať to na Boha, ako veci dopadnú?

7. Záverečná modlitba
Otče, posväť sa tvoje meno,
príď tvoje kráľovstvo...
Tak často som už vyslovil tieto prosby
a pritom sa mi zdá, že som stále veľmi vzdialený od ich uskutočnenia.
Daj mi pokoj pri pohľade na seba i na svet
a veľa dôvery, že ty aj za moje skromnej spolupráce
všetko privedieš k dobrému koncu.
Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 158 x