» články » detail článku

Sv. Peter a Pavol, apoštoli

2 Tim 4,6-8;17-18 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

29.6.2014, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Každé spoločenstvo sa zviditeľňuje cez svoje najznámejšie tváre. Futbalové mužstvo stelesňuje jeho najznámejší hráč a politickú stranu jej najschopnejší politik. Kto stelesňuje spoločenstvo viery – cirkev? Azda pápež, biskup, kňaz? Alebo kresťan, ktorý je svätý? Alebo azda rovno Pán Ježiš? V kresťanskej viere takému človeku hovoríme svedok. To je taký človek, ktorý vo svojom prostredí slúži blížnym, ohlasuje Božie slovo a modlitbou oslavuje Pána. A to všetko robí (žije) rád, dobre a vytrvalo.

Ježiš je zaiste najdôležitejšou tvárou kresťanskej cirkvi. V dnes reálnom čase a priestore nie je však Ježiš uchopiteľný bezprostredne, ale cez svedectvo svojich učeníkov, cez ľudí, ktorí k nemu majú vzťah, na ktorom budujú svoj život. Tento vzťah sa živí obrazom historického Ježiša, ako nám ho zachovalo svedectvo jeho prvých učeníkov – to sú najmä svedectvá evanjelií, apoštolských skutkov a listov. Ale omnoho viac sa vzťah k Ježišovi živí konaním samotného Ježiša, toho Ježiša, ktorý je ako vzkriesený u nebeského Otca a zároveň mnohorakým spôsobom zjavuje svoju prítomnosť medzi nami. Svedkovia Ježišovi sú práve ľudia, ktorí dokážu hodnoverne svedčiť čiže stelesňovať toto Ježišovo pôsobenie. Dnes na sviatok sv. Petra a Pavla ďakujeme za svedectvo dvoch významných Ježišových svedkov – apoštolov a zároveň sa učíme podobne svedčiť o svojej skúsenosti s historickým, ale najmä so vzkrieseným Ježišom.

Čítanie zo Skutkov apoštolov dnes pripomína zvláštnu Petrovu skúsenosť, keď bol zázračne vyslobodený z Herodesovho väzenia. Podľa tohto čítania mal Peter sám vyhodnotiť túto udalosť tak, že Pán poslal svojho anjela, aby ho vytrhol z úkladov ľudí, ktorí mu chceli ublížiť. V druhom čítaní počúvame zasa apoštola Pavla, ktorý tentoraz nehovorí o nejakej konkrétnej udalosti, ale vyhodnocuje svoju skúsenosť so vzkrieseným Ježišom celkove. Vzkrieseného Ježiša nazýva jednoducho Pán (gr. Kýrios) a svedčí o ňom, že vždy pri ňom stál a posilňoval ho, pričom uvádza aj dôvod: aby sa skrze apoštola dokončilo ohlasovanie pred všetkými národmi. Ohlasovaním myslí ohlasovanie evanjelia čiže sprítomňovanie skúsenosti, že sme Bohom milovaní a sami môžeme vďaka tejto darovanej láske milovať. Pavol svoju vlastnú skúsenosť Božej lásky uprostred mnohých skúšok dramaticky pomenoval ako „vytrhnutie z tlamy levovej“, čím myslel zásadné oslobodenie z hriechu, úkladov zlého a smrti. Na základe opakovanej skúsenosti „vytrhnutia z tlamy levovej“ odvažuje sa apoštol dúfať, že ho čaká veniec spravodlivosti, teda úspešné zavŕšenie jeho života. Apoštol to nedúfa len pre seba, ale pre všetkých, čo „s láskou očakávajú príchod Pána“.

Ak by sme povrchne vnímali Pavlovo svedectvo, mohlo by sa nám zdať, že Pavol si niečo verí, niečo dúfa, ako asi každý z nás, ale bez akejkoľvek záruky, že je to splniteľné. Malé poznámky v Pavlovej reči nás však upozorňujú, že apoštol nehovorí o nejakých snívaniach, ale vyslovuje svoju túžbu na pozadí opakovanej skúsenosti s Pánom, ktorý sa osvedčil, že je naozaj ako Pán, ako opora, prítomný v našom živote. Tou malou poznámkou je napr. zmienka o tom, že to, čo Pavol očakáva, je „láskou podložené očakávanie“, túžba mnohých ľudí. Teda nie snívanie jedného starého muža, ale túžba mnohých zrodená z ohlasovania evanjelia pred celými národmi. Ak sledujeme futbalové majstrovstvá sveta vidíme, aké drámy sa na nich odohrávajú, ako do posledných chvíľ zápasu žije viera a nádej na úspech jedného alebo druhého mužstva. Nádej týchto mužstiev by bola smiešna, ak by za nimi neboli tisíce vybojovaných zápasov na vysokej úrovni. V športe však napokon niekto prehrá, hoci so cťou, lebo najúspešnejší môže byť iba jeden. Nádej, o ktorej hovorí apoštol, však nie je zápas medzi nami, ale zápas o seba, v ktorom sa podporujeme a ťaháme dopredu spoločne. Našu nádej a vieru, našu odvahu a chuť do života tak živí nielen môj osobný úspech, ale úspech každého z nás.

Vieme, ako ľahko a často dokážeme sa sťažovať na svoje neúspechy a trápenia. Nemôžeme sa namiesto toho viac zamerať na zbieranie pozitívnych skúseností, tých skúseností, ako nás Pán vyslobodil z „tlamy levovej“, z priepastí našich sklamaní a beznádeje, tých skúseností, ako nás Pán vyviedol z väzení nášho strachu, našich obáv a úzkostí? Môžeme, lebo sú to aj naše skúsenosti. Tie všetky udalosti a zážitky, keď sa nám zdalo, že sme na konci, a my sme opakovane vstali z našich ponížení a našli sme odvahu milovať a chuť žiť. Týmto skúsenostiam, ktoré nie sú len naším snívaním, ale skutočným zažitím sily a slobody, slúžilo svedectvo apoštolov Petra a Pavla, týmto skúsenostiam tu, dnes medzi nami, nech čím zdarnejšie slúži aj naše spoločné svedectvo.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 199 x