» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

September 2015

4.9.2015, piatok

Autor: Karol Moravčík; Zuzana Vargová


1. Privítanie
Milí priatelia, opäť sme spolu na sv. omši a meditácii prvého piatku. V našej farnosti sa na prvý piatok už veľa rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných rokoch nám k tejto obnove dáva mocné podnety pápež František. Počas našich meditácií na prvý piatok sa od mesiaca júna 2015 venujeme téme milosrdenstva, ktorá má dôležité miesto vo Františkovom programe obnovy cirkvi. V tejto súvislosti ohlásil aj Jubilejný rok milosrdenstva. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva. Potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s pani Zuzanou Vargovou (Podklady k meditácii: Andrea Tornielli, Kvítky papeže Františka, Kostelní Vydŕí 2015, 27-28.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (Zuzana Vargová)
V mesiaci septembri je v katolíckom kalendári aj sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Tento sviatok sa 15. septembra osobitne slávi na Slovensku. Málokto si pritom všíma súvislosť so sviatkom, ktorý sa slávi deň predtým, 14. septembra – na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Pápež František pred 2 rokmi na tento sviatok hovoril vo svojej kázni o tajomstve kríža a zmienil sa, že tajomstvu kríža možno porozumieť iba na kolenách, v slzách a nikdy nie len vlastnými silami. Vo svojej kázni spomenul, ako starovekí cirkevní spisovatelia porovnávali kríž a strom, o ktorom sa píše vo Sv. Písme, v prvej knihe Genezis. Ten strom sa nachádzal v raji a mal tajomné meno „strom poznania dobra a zla“. Podľa známeho biblického príbehu pri ňom zhrešili prví ľudia. Oproti tomuto stromu ako poetický protiklad videli starovekí kresťania strom kríža. Strom poznania dobra a zla priniesol ovocie zla, na strome kríža sa zrodilo ovocie spásy.
František k tomu porovnaniu povedal: Prvý strom priniesol sebestačnosť, pýchu, domýšľavú vôľu všetko poznať a súdiť podľa vlastných kritérií. Naopak, strom kríža prináša uzdravenie zo zla. K dejinám ľudí patrí zlo, ale k našim dejinám patrí aj cesta za Ježišom, naším Záchrancom, ktorý z lásky dáva svoj život. František pripomenul, že v kríži sa ukazujú aj dejiny Boha; v tom, čo sa deje, putuje Boh dejinami s nami. Boh sa dáva z lásky, niet iného vysvetlenia...
Aby sme toto pochopili, dívajme sa na kríž, odporúča František. A poeticky dodá: Okúsime toto tajomstvo sladké ako med a horké ako aloe. Kríž je horká sladkosť. Porozumieme mu za týchto podmienok: na kolenách, v modlitbe, skrze slzy a nikdy nie sami.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (K. M.)
Ako súvisí tajomstvo kríža (a Sedembolestnej P. Márie) s témou milosrdenstva? Kto potrebuje zažiť milosrdenstvo? Ten, kto spozná svoj hriech, ale nechce si zúfať, ale túži po odpustení, po láske, po novom začiatku. A kto dokáže prejaviť milosrdenstvo? Ten, kto sa nedíva len na seba, ale vidí aj iných, najmä vtedy, keď sú trpiaci, či už morálne, sociálne, psychicky alebo fyzicky; ten, kto dokáže úprimne otvoriť svoju náruč trpiacemu a podať ruku. Dívať sa na kríž neznamená ľutovať Ježiša spred dvetisíc rokov, ale uveriť, že Boh koná v Ježišovi dnes a je pripravený objať nás. Pri pohľade na kríž je tiež možno spoznať, ako chce Boh v Ježišovi konať cez nás a s nami. Milosrdenstvo znamená otvoriť si (srdce) tomuto poznaniu a v ňom konať. Všimnime si pritom tie podmienky, ktoré spomína pápež František: modlitba na kolenách, cez slzy a nikdy nie sami. Slzy tu neznamenajú hnev ani zúfalstvo, ale očisťujúci plač. František povie, že bez náreku, vnútorného plaču, sa tajomstvo kríža nedá nikdy pochopiť... Je to plač kajúcnika, ktorý vidí svoju biedu, je to plač brata a sestry, ktorí hľadia na množstvo ľudskej biedy, ale dívajú sa v Ježišovi, nikdy nie sami!

Dôležité je, aby sme ľutovali alebo plakali nad tým, čo je v nás naozaj hriešne. My totiž častejšie ľutujeme tzv. ľudské slabosti, ktoré budeme mať vždy a ktoré by sme radi nemali, lebo nás zahanbujú. Viac by sme však mali ľutovať nie tie bežné ľudské slabosti (ktoré zaiste chceme premáhať), ale diabolské sily, ktorým podliehame v nepriznanej predstave, že s nimi budeme silnejší. To je vlastne ten strom poznania dobra a zla a jeho ovocie, ktorým je sebestačnosť, pýcha, domýšľavosť, že môžem poznať všetko a súdiť všetko tak, ako to mne vyhovuje a mne sa páči. Toto ovocie je presne aj koreňom zla v cirkvi, keď cirkev málo reprezentuje Ježiša a neponúka jeho lásku, ale v zabudnutí na Božie milosrdenstvo my, ľudia cirkvi, ponúkame jeden druhému len silu zákonov a náuky bez ducha a bez lásky.

Strom kríža však ponúka horko-sladké ovocie, ktoré má uzdravujúcu schopnosť. Je ním Božia láska daná nám cez tajomstvo kríža a tiež osobné Božie pozvanie dať tejto láske ľudský rozmer v našich vzťahoch a skutkoch.

6. Ticho

7. Otázky (Zuzana Vargová)
• Aké myšlienky vo mne vzbudzuje pohľad na kríž?
• Dívam sa na kríž (i na vlastné trápenie) tak, ako odporúča pápež František – v modlitbe, na kolenách, cez slzy, ale nie sám, aby som sa neutopil v sebaľútosti až zúfalstve?
• Usilujem sa na obyčajných situáciách svojho života rozpoznať ovocie dobra a zla?
• Dokážem prejaviť milosrdenstvo alebo mám pripravených niekoľko lacných výhovoriek, začínajúcich slovami keby, aj by som, ale a podobne?

8. Naša úloha (Zuzana Vargová)
Čo pre obnovu seba a cirkvi môžeme urobiť doma, v našej farnosti? Môžeme sa učiť, čo znamená milosrdenstvo a prejavovať ho. Nie ako zhovievavosť, ktorú poskytujú ľudia nadradení, ale ako milosrdenstvo, ktoré je úctivé a priateľské voči každému, a to napriek riziku, že sa v druhom sklame. Čím môžem prispieť k obnove cirkvi vo svete, aby bola viac milosrdná? Môžeme sa viac zaujímať o program milosrdenstva, ktorý presadzuje pápež František a podporovať tých ľudí (biskupov, kňazov, aktívnych veriacich) v našej cirkvi, ktorí ho neprekrúcajú, ale uvádzajú do praxe.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu, ty si prejavoval dôveru všetkým. Slovami „viac nehreš“, si oznamoval: Odpúšťajú sa ti hriechy. Naprával si s citom chyby iných a nikoho si neponížil. Ľudia cítili tvoje priateľstvo a túžili stať sa lepšími. Daj, aby sme aj my boli citliví, milosrdní a chápaví, aby sme sa láskavo povzbudzovali a sami sa nechali usmerniť a povzbudiť. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 187 x