» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Apríl 2016

1.4.2016, piatok

Autor: Karol Moravčík; Anna Horváthová


1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už veľa rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch premýšľame o tejto obnove na základe podnetov od pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok aj ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s našou priateľkou, pani Annou Horváthovou. (Podklady k meditácii: František: Meno Boha je milosrdenstvo / Rozhovor s Andrea Tornielli, Fortuna Libri, Bratislava 2016, 10-15.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (posadíme sa; číta Anna Horváthová)
V úvode svojej knihy rozhovorov spomína novinár Andrea Tornielli vysvetlenia pápeža Františka k evanjeliu o hriešnej žene, ktorú pristihli priamo pri cudzoložstve (Jn 8, 1-11). Pápež František v kázni k tomuto evanjeliu povedal: Boh odpúšťa nie dekrétom, ale milým pohladením.

Ľudia, ktorí chytili ženu a priviedli pred Ježiša, nechceli tej žene pomôcť, vlastne im na nej vôbec nezáležalo, oni chceli obviniť Ježiša. Nazdávali sa, že Ježiš vyznie zle vtedy, ak bude súhlasiť s trestom ukameňovania pre ženu, ale aj keď súhlasiť nebude. Ježiš sa z nepríjemnej situácie dostal pripomenutím: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameň. Nato sa žalobcovia zahanbili a postupne odišli. Ježiš sa vtedy spýtal ženy: Nik ťa neodsúdil? Žena sa nepokladala za obvinenú falošne, preto sa ani nebránila. Ježiš ju prekvapil tým, že ju ani on neodsúdil. On by mohol hodiť ten kameň. Pre nás je dôležité všimnúť si, že Ježiš nevraví: Cudzoložstvo nie je hriech. Ale vraví: Ja ťa neodsudzujem. Tento Ježišov prístup k nám, hriešnikom, platí pre všetky situácie a pre všetky naše hriechy.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Milosrdenstvo nie je ľahké pochopiť, hovorí František. Ono nezotiera hriechy, to robí len Božie odpustenie. Milosrdenstvo je však spôsob, ako Boh odpúšťa, ako sa ľudia zachraňujú. Boh zachraňuje hriešneho človeka pred spravodlivým trestom, aby ho priviedol k pokániu. Robí opačne ako niektorí predstavitelia cirkvi v stredoveku, ktorí dali upáliť hriešnika (ktorý sa nechcel priznať k nejakému bludu), aby vraj zachránili jeho dušu. Ježiš zachraňuje dušu človeka a celého človeka tým, že ho nevydá trestu. Ježiš vie, že len odpustenie – pohladenie mení človeka. Presne tak sa Ježiš správal k tej žene. Neponížil ju. Nevypytoval sa: Čo si to urobila, ako si to urobila, s kým a koľkokrát..? On len povedal: Choď a už nehreš!

Novinár Tornielli po rozhovore s Františkom vyhotovil prepis ich rozhovoru a poslal mu to na kontrolu. V časti, kde sa rozprávali o tom, ako je niekomu ťažko priznať si, že je hriešny, novinár si zapísal (že František povedal): Liek existuje, uzdravenie existuje, stačí, ak spravíme aspoň krôčik smerom k Bohu. Keď si pápež prečítal ten záznam a túto formuláciu, zavolal novinárovi a povedal mu: Opravte to na: Liek existuje, uzdravenie existuje, stačí, ak aspoň túžime vykročiť. Novinár si na tejto poznámočke všimol, že František nechce prehliadnuť ani najmenší náznak, ktorý umožňuje odpustenie. Stačí, ak vykročíme. Ešte lepšie povedané: Ak aspoň túžime vykročiť.

Niekedy to môže byť aj humorné. Spisovateľ Bruce Marshall v jednom svojom románe spomína kňaza, ako spovedá námorníka. Ten muž mal za sebou všelijaké vzťahy so ženami po prístavoch. Kňaz starého námorníka vyzval, aby to oľutoval. Ale ten ho prekvapil: Keď ja to neviem ľutovať, mne sa to páčilo. Vtedy sa kňaz vynašiel a položil otázku inak: A môžete aspoň oľutovať, že to neviete ľutovať? Áno, to môžem, povedal ten námorník. Tak nás učí Ježiš (a František) hľadať spôsoby, ako sa k nám môže dostať Božie odpustenie, ako môžeme zažiť milosrdenstvo.

6. Ticho

7. Otázky (Anna Horváthová)
• Objavujem krásu, dobrotu i autentickosť iných ľudí? Viem prijať druhých ľudí takých, akí naozaj sú? Mám dosť odvahy na to, aby sme jeden druhému dokázali povedať o svojej zraniteľnosti?
• Sú moje reakcie plné povzbudenia, keď sa iní s nami delia o svoje starosti?
• Viem sa vo viere radovať z poznania, že všetci sme Bohom milovaní? Súcitím s chudobnými, chorými a ľuďmi na okraji spoločnosti?
• Viem prekonať svoje sklony posudzovať a odsudzovať ľudí?
• Som ochotná, ochotný odpustiť ľuďom, ktorí mi ublížili? Viem odpustiť aj sám sebe, keď som niekomu ublížil?

8. Naša úloha (Anna Horváthová)
Kde, ako môžeme niečo urobiť podľa toho, čo zdôrazňuje pápež František – v našej farnosti, v našich rodinách, vo svetovej cirkvi? Ježiš sa v celom svojom živote prejavuje ako pravý, „dokonalý“ človek. Pozýva nás a dáva nám príklad, ako ho máme nasledovať. Priniesol nám lásku, novozákonné agapé, ktorá pochádza z jeho učenia a príkladu. Chce, aby sme túto lásku aj my praktizovali, lebo práve táto láska pretvára nás, naše vzťahy a svet. Každý, kto nasleduje Krista, dokonalého človeka, stáva sa sám dokonalejším.

Nasledovaním Krista sa nemyslí jeho kopírovanie, napodobňovanie, ale aby sme prežívali svoj jedinečný, neopakovateľný život, ktorý Boh určil len nám. Aby sme poznali našu jedinečnosť, musíme sa započúvať sami do seba, objaviť svoje ja – jedinečnú podobu, objaviť v sebe aj to, čo je temné a chaotické. Prijmime sa takí, akí sme, prijmime aj situáciu, v ktorej sa práve nachádzame. Bez ohľadu na to, akí sme zraniteľní, aký máme zničený život, musí nás tešiť, že všetci máme duchovnú podstatu, svoje pravé „ja“. Musíme vedieť a veriť, že v Božích očiach sme vzácni, úplní a dokonalí. Aj ľudia, ktorí nám akokoľvek ublížili, sú v Božích očiach vzácni. Bez ohľadu na to, kto nám ublížil, či člen rodiny, priateľ, spolupracovník alebo sused, stojíme pred otázkou: Ako to budem riešiť?

Jediné riešenie je chcieť odpustiť. Na to, aby sme dokázali odpustiť, musíme prijať všetky zranenia, potom sa musíme od toho odosobniť, aby sme objavili dobro, ktoré z toho pochádza. Hlavným motívom odpustenia je prijatie toho, čo bolo, toho, čo je, a toho, čo môže byť. Ešte náročnejšie je prijať odpustenie, pocítiť a zažiť, že niekto odpustil nám. Veď často ani netušíme, aké zraňujúce účinky môžu mať naše slová a skutky.

Sme pozvaní odpustiť a prijať odpustenie a začať nanovo svoj život. Odpustenie je ústredným motívom kresťanskej viery, je stredobodom Ježišovo účinkovania a poslania. Učí nás odpúšťať vždy znova, neobmedzene, nie jedenkrát, ani sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát.

Pápež František vo svojej katechéze na generálnej audiencii 30. 3. 2016 povedal: Je krásne, keď je nám odpustené, ale aj Ty, ak chceš, aby ti bolo odpustené, odpúšťaj! K tomu potrebujeme vieru a nádej. Viera a nádej sú Božím darom a musíme o ne prosiť: Pane daruj mi vieru, daruj mi nádej.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zachea a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení , ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha!
Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle.
Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť.
O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 13 x