» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Máj 2016

6. 5. 2016, piatok

Autor: Karol Moravčík; Rafael Ambros


1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už veľa rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch premýšľame o tejto obnove na základe podnetov od pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok aj ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s naším priateľom Rafaelom Ambrosom. (Podklady k meditácii: František: Meno Boha je milosrdenstvo / Rozhovor s Andrea Tornielli, Fortuna Libri, Bratislava 2016, 19-23.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (posadíme sa; číta Rafael Ambros)
V 1. časti svojich rozhovorov s pápežom Františkom novinár Andrea Tornielli položil otázku, ako sa zrodila túžba vyhlásiť Jubilejný rok milosrdenstva. František odpovedá, že nešlo o nič zvláštne, že veci prichádzajú samy a on ich berie ako Božie záležitosti. Nikdy sa však neponáhľa reagovať na prvý nápad, na prvú myšlienku. Taká prvá reakcia je zväčša nesprávna. Je dobre počkať a zveriť veci Pánovi, aby sme sa vedeli lepšie rozhodnúť.
František hovorí, že milosrdenstvo chápe ako to najdôležitejšie z Ježišovho posolstva. Zranenému ľudstvu má cirkev ukazovať tvár mamy. Mama nečaká, kým zranení prídu a zaklopú, ona ich ide hľadať a snaží sa, aby sa cítili milovaní. Práve naše časy sú milostivým časom pre milosrdenstvo. Tak to videl už pápež Ján XXIII., keď pred 56 rokmi otváral II. vatikánsky koncil. K rozhodnutiu ohlásiť Rok milosrdenstva František dospel v modlitbe, keď myslel na odporúčania svojich kňazov ešte z Argentíny, na svoje skúsenosti spovedníka, na cirkev ako poľnú nemocnicu, na cirkev, ktorá zahreje srdcia ľudí svojou blízkosťou.

František milosrdenstvo definuje ako otvoriť srdce pre toho, kto je v núdzi. Tiež ako postoj Boha, ktorý objíma. František zvlášť pripomenul čítanie zo 16. kapitoly Knihy proroka Ezechiela. Tam sa píše o dievčatku, ktoré hneď po pôrode vyhodili na pole. Toto dievčatko je u proroka symbolom Izraela. Boh ho uvidel, očistil, a keď vyrástlo na dospelú ženu, ozdobil ju krásnymi šatmi a drahokamami. A ona vtedy, pyšná na svoju krásu, začala smilniť. Nedala si za to platiť, ale dokonca ona sama platila svojim milencom. Prorok spomína všetky jej veľké hriechy. Ale napokon Boh povie, že na ňu nezabudne, že ju vyzdvihne a jej odpustí. Boh takto koná, hovorí pápež František, zostáva verný, aj keď sme my neverní.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Zo slov pápeža Františka o milosrdenstve je najprv užitočné si všimnúť, ako prichádzajú dobré nápady a ako sa uskutočňujú. Kto sa modlí, počúva, všíma si, čo sa deje, dostáva dobré myšlienky či výzvy. Predsa sa netreba unáhliť a hneď niečo organizovať. Rozhodnúť sa treba až po istom čase a dobrej modlitbe.
František zdôrazňuje, že milosrdenstvo je to najdôležitejšie z evanjelia, že ono samo je evanjelium. Môžeme sa pýtať, prečo sa potom v našej cirkvi doteraz o milosrdenstve tak málo hovorilo. Zaiste, nedá sa povedať, že vôbec nie, napr. František cituje pápeža Benedikta XVI., ktorý sa raz vyslovil, že milosrdenstvo je jadrom evanjelia a že je to vlastne meno Boha a jeho tvár. A predtým pápež Ján Pavol II. vydal encykliku o milosrdenstve pod názvom Bohatý na milosrdenstvo. Známy je aj obraz Božieho milosrdenstva podľa súkromného zjavenia rehoľnej sestry Faustíny z Poľska. Na obraze je Ježiš vysielajúci farebné lúče.

Teraz však ide o niečo iné. Uctievanie Božieho milosrdenstva totiž nemá mať podobu zbožných rečí, ani len podobu obrazu, ktorý sa nemusí každému páčiť. Je to podobné ako úcta k sv. Terezke z Lisieux. Keď som nečítal jej skutočné myšlienky a nevidel na fotografii jej pravú podobu, nepriťahovala ma veľmi. Jej odkaz pôsobil sladko, gýčovite, nereálne. Neskôr vyšlo najavo, že po jej smrti sa báli zverejniť jej pravý denník s jej názormi na vieru v Boha a na cirkev. Aj Sv. Terezku možno milovať, alebo presnejšie pomocou nej milovať Boha, len bez prifarbení a premaľovaní.

Podobne je to s milosrdenstvom. František spomína, že na myšlienku Roku milosrdenstva prišiel na základe rozhovorov s kňazmi, počúvania ľudí pri spovedi, pri predstave cirkvi ako poľnej nemocnice. V našej cirkvi sme dlho mali (a na Slovensku mnohí to tak stále majú) najmä predstavu cirkvi ako strážkyne akéhosi Božieho trezoru s pokladom. Evanjelium sa potom chápe ako poklad (ktorým určite je), ale poklad pod zámkom – vzácnosť, ktorej sa špinaví ľudia sveta nemôžu dotknúť. Po takom poklade ale málokto túži a nemusíme sa ani báť, že nám ho z trezora ukradnú.

Pre Františka cirkev nie je strážkyňa pokladu, ale poľná nemocnica. Nejde o veci, hoci aj drahocenné, ale o vzťahy, o život, o skláňanie sa k ľuďom. Cirkev sa tu nebráni pred dotykom špinavých ľudí, naopak, ona sa rada s ľuďmi zašpiní tak, ako každý lekár či ošetrovateľka v poľnej nemocnici. V takejto cirkvi je milosrdenstvo prekvapujúce konanie lásky, ktoré vždy predbieha hriešnika. Nečaká na naše polepšenie, ponúka sa sťaby nadarmo, aby aspoň niekedy vyliečilo naše rany.

6. Ticho

7. Otázky (Rafael Ambros)
• Čo pre mňa znamená milosrdenstvo? Ako si ho prakticky predstavujem? Nie je pre mňa tento pojem len prázdna fráza?
• Viem byť milosrdný voči svojim najbližším – rodine, priateľom známym? Viem im odpustiť? Podobne, ako to urobil Boh podľa 16. kap. Knihy proroka Ezechiela? Viem byť milosrdný aj voči ľuďom, ktorí mi ublížili? Prípadne ma zranili, urazili? Viem sa za nich modliť?
• Aký je môj vzťah k utečencom? K ľuďom bez domova? Núdznym? Viem byť voči týmto ľuďom milosrdný? Alebo som ako väčšina politikov, ktorí sa z tejto témy snažia pre seba vytĺcť len nejaké plusové body? Nestaviam aj ja ostnaté drôty vo svojom srdci voči týmto ľuďom? Viem im prakticky pomôcť, keď mám možnosť? Zapájam sa aktívne do niektorej z organizácii, ktoré pomáhajú týmto ľuďom? Alebo aspoň finančne prípadne modlitbou podporujem ich aktivity? Modlím sa za pokoj a mier vo svete?

8. Naša úloha (Rafael Ambros)
Kde, ako môžeme niečo urobiť podľa toho, čo zdôrazňuje pápež František – v našej farnosti, v našich rodinách, vo svetovej cirkvi?
Veľmi ma zaujala myšlienka pápeža Františka, ktorý vidí Cirkev ako poľnú nemocnicu, ktorá zahreje srdcia ľudí svojou blízkosťou. Som presvedčený, že túto myšlienku môže každý z nás preniesť do svojho bežného života. Napr. na pracovisku povzbudením kolegu, ktorý má zlý deň a nič mu nevychádza, prejavením záujmu o neho, jeho problémy, prípadne praktickou radou, pomocou...
Podobne je to možné doma v rodine tak, že si budeme viac všímať svoju manželku / manžela, svoje deti, že napriek tomu, že si chceme oddýchnuť, venovať sa svojim záľubám, počkáme chvíľu a venujeme im svoju pozornosť, povzbudíme ich, potešíme. Zahráme sa s nimi. Aby pocítili, že ich máme skutočne radi. Že sme pre nich tým poľným lazaretom, kde kedykoľvek môžu ísť, keď to potrebujú... Podobne môžeme ako prejav milosrdenstva vidieť udržiavanie vzťahov so súrodencami, rodičmi, priateľmi. Mnohí nemajú veľa času, ale aspoň na občasné stretnutia, zavolanie by sa čas mal nájsť.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zachea a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení , ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha!
Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle.

Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť. O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 782 x


Top