» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

Jún 2016

3.6.2016, piatok

Autor: Karol Moravčík; Zuzana Vargová


1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už po mnoho rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch sa nechávame inšpirovať podnetmi pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s našou priateľkou Zuzanou Vargovou. (Podklady k meditácii: František: Meno Boha je milosrdenstvo / Rozhovor s Andrea Tornielli, Fortuna Libri, Bratislava 2016, 23-29.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (posadíme sa; číta Zuzana Vargová)
Vo svojom rozhovore s pápežom Františkom položil novinár Andrea Tornielli Františkovi otázku, aké miesto má milosrdenstvo v jeho osobnom živote. František odpovedal, že z mladosti si spomína na jedného kňaza, pátra Carlosa Duarteho Ibarru. Spovedal sa uňho ako 17 ročný a zažil pri ňom Božie milosrdenstvo. Keď ten kňaz o rok zomrel, cítil sa veľmi opustený. Zaujímavé, že František na to nikdy nezabudol. Spovedal sa uňho 21. septembra roku 1953, na sviatok apoštola Matúša. Toho Matúša, ktorý bol predtým colníkom a okrádal ľudí. Ježišov milosrdný pohľad ho však zmenil. O mnoho rokov neskôr si Jorge Bergoglio zvolil za svoje biskupské heslo citát z tej situácie Matúšovho obrátenia: Darujúc mu milosrdenstvo vyvolil si ho.

František spomenul aj niekoľko ďalších kňazov, ktorí podľa neho boli dobrými spovedníkmi, lebo boli milosrdní. Spomenul jedného pátra kapucína, ktorý raz za ním prišiel a povedal mu: Veľa odpúšťam a niekedy sa ma zmocnia pochybnosti, že som odpustil priveľa. Potom ten kapucín dodal: Keď mám tých pochybností veľa, idem do kaplnky a Ježišovi poviem: Pane, odpusť, že som priveľa odpúšťal. Ale zlý príklad si mi dal ty!

František sa odvolal aj na sv. Františka Saleského. Ten hovorieval: Ak máš oslíka a cestou ti spadne na dlažbu, čo máš robiť? Nevezmeš palicu a nezačneš ho biť. Chudák, aj tak je na tom zle. Musíš ho vziať za uzdu a povedať: Poď, pokračujme v ceste. Druhý raz si dáš pozor.

František spomenul aj pátra José Ramóna Aristiho, ktorého osobne poznal. Ten, keď spovedal, podával kajúcnikom svoj ruženec, aby pri spovedi držali malý krížik, ktorým ich potom rozhrešil. Keď zomrel, Bergoglio šiel k jeho truhle a ten krížik z ruženca, ktorý mu dali do truhly, odtrhol a povedal: José, daj mi polovicu svojho milosrdenstva! Odvtedy nosí František ten krížik stále pri sebe.

Prečo potrebuje naša doba milosrdenstvo?, pýta sa novinár, a František odpovedá: Lebo ľudstvo je zranené. Je veľa chudoby, mnohí sa cítia vylúčení, a je aj veľa relativizmu, mnohým sa zdá, že všetko je rovnaké. Ľudia pokladajú zlo a svoje hriechy za neliečiteľné. Zdá sa im, že milosrdenstvo nejestvuje a veci sa nedajú napraviť. Ak im liečenie neponúka cirkev, ľudia sa obracajú na čarodejníkov a veštcov. Ľudia dnes potrebujú, aby ich vôbec niekto počúval. Máme trpezlivo počúvať a ľuďom hovoriť, že Boh ich má rád. Aj v prípade, žeby kňaz nemohol dať rozhrešenie, musí dať najavo, že človeka má rád. Objímajte, buďte milosrdní a požehnávajte, hovorí František.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Pápež František v tejto časti rozhovoru o milosrdenstve pripomína dôležitosť osobnej skúsenosti.

Niekto povie, že kňaz ako kňaz, že každý má rovnaké poverenie od Boha... Každý má, ale nie každý si uvedomuje, čo má robiť. Pápež František v homílii dňa 30. mája 2016 pri rannej sv. omši nad evanjeliom o vinici, ktorej nájomníci zbili a zabili poslov, ktorí od nich žiadali podiel z úrody (Mk 12,1-12), povedal: Zavraždenie sluhov a syna – čo je obraz biblických prorokov a Krista –, poukazuje na obraz ľudu uzavretého do seba, ktorý sa neotvára Božím prisľúbeniam, ktorý neočakáva Božie prisľúbenia. Predstavených ľudu zaujíma hlavne múr zákona, teda uzavretý právny systém a nič viac. Na pamäti nezáleží. A pokiaľ ide o proroctvo, je lepšie, ak proroci neprídu...

O to je dôležitejšie hľadať kňazov, spovedníkov, ktorí prinášajú Božie milosrdenstvo. Osobne za celé desaťročia si nespomínam na ľudí, ktorí by prišli za mnou na rozhovor alebo na sv. spoveď a chceli by, aby som im schválil nejaký vážny hriech. Ani si nespomínam na nikoho, kto by vážne hrešil a opakovane chodil na spoveď s tým, že kňaz (Boh) mu aj tak odpustí. Takto ľahkovážne si to možno predstavujú len niektorí neveriaci ľudia. Poznám však veľa ľudí, ktorí boli bezradní nad sebou a svojimi hriechmi a túžili spoznať, čo môžu urobiť. Hľadali pomoc. A keď zažili – ako ten oslík, čo padol na zem – nie výčitku, ale povzbudenie, napriek svojim zraneniam vždy znova vstali a pokúsili sa ísť rovno ďalej.

Dnešný svet je naozaj relativistický. Smeje sa morálke i čnostiam alebo hlása, že všetko je ľahostajné, že všetko je jedno. Strata viery v zmysel a dobro nie je však predovšetkým následkom nejakej aktivity a propagandy zlých ľudí. Je následkom toho, že my v cirkvi sme nahradili službu Božiemu milosrdenstvu múrom zákona, byrokraciou, a navyše mnohokrát farizejskou pýchou.

Rozprávajme si o kňazoch a veriacich kresťanoch, ktorí milujú ľudí. Buďme sami takými ľuďmi, ktorí iných trpezlivo počúvajú a sprevádzajú. Nikdy neschvaľujme tvrdosť v mene Božej pravdy. Veď Boh je ten, čo človeka dvíha, nie ten, ktorý ponižuje a necháva trpieť.

6. Ticho

7. Otázky (Zuzana Vargová)
• Aké mám osobné skúsenosti s Božím milosrdenstvom? Znamenala / znamená pre mňa osobná skúsenosť s milosrdenstvom povzbudenie vo viere i v živote?
• Rozmýšľam o milosrdenstve ako o porozumení, ktoré odmieta hriech, ale neodsudzuje hriešnika?
• Viem byť sama milosrdná a trpezlivo počúvajúca bez toho, aby som napomínala, mentorsky poučovala alebo dokonca zosmiešňovala ľudí, ktorí sa mi zverujú s trápeniami?
• Usilujem sa ponúknuť riešenie – liek na zranenú dušu môjho blízkeho?
• Rozmýšľam o milosrdenstve ako o otvorenej Božej náruči prijímajúcej nielen nás – bratov a sestry vo viere, ale aj ľudí mimo tohto kostola či mimo cirkvi?

8. Naša úloha (Zuzana Vargová)
Kde, ako môžeme niečo urobiť podľa toho, čo zdôrazňuje pápež František – v našej farnosti, v našich rodinách, vo svetovej cirkvi?
• Môžem šíriť moje osobné svedectvo o skúsenosti milosrdenstva, ktoré neprinieslo do môjho života strach a zúfalstvo z mojich slabostí a hriechov, ale úprimnú radosť z odpustenia a prijatia.
• Môžem túto radosť šíriť a učiť sa milosrdenstvu v spolužití – doma, na pracovisku, na verejnosti, nie však pomocou umelo „nábožných slov“ ale prakticky.
• Môžeme sa učiť byť trpezliví a venovať svoj čas blízkym i menej blízkym ľuďom na rozhovory či inak spolu stráviť čas, poskytnúť osobnú praktickú pomoc alebo prispieť do charitatívnej zbierky a pomáhať ľuďom v núdzi.
• Môžeme sa učiť milosrdenstvu k všetkým ľuďom a učiť sa prijímať ľudí v ich náboženskej či rasovej rozdielnosti, alebo v rozdielnosti ich postavenia a momentálnej životnej situácie, prijímať ich a spoznávať, nie súdiť a odmietať.
• Môžeme sa modliť za dobrých kňazov a spovedníkov, aby dokázali pochopiť problémy ľudí a vedeli ich povzbudiť. Aby sa pre kajúcnikov stali nielen poľnou nemocnicou (ako hovorí František), ale aj ozdravujúcim prameňom (Ježišovej lásky).
• Môžeme sa modliť za predstaviteľov našej cirkvi a nabádať ich k milosrdenstvu, ktoré víťazí na predsudkami a prísnosťou (František).
• Môžeme ako farnosť pokračovať vo veľkonočnej zbierke pre konkrétne chudobné rodiny vo farnosti.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zachea a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení , ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha!
Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle.
Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť.
O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 208 x