» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

august 2016

5.8.2016, piatok

Autor: Karol Moravčík; Mária Syneková


1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už po mnoho rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch sa nechávame inšpirovať podnetmi pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Aj dnes si predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, a potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s našou priateľkou Máriou Synekovou. (Podklady k meditácii: František: Meno Boha je milosrdenstvo / Rozhovor s Andrea Tornielli, Fortuna Libri, Bratislava 2016, 41 – 45.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (posadíme sa; číta Mária Syneková)
Novinár Tornielli sa v pokračovaní rozhovoru s pápežom Františkom opýtal: Čo je potrebné, aby človek dosiahol milosrdenstvo? František začal svoju odpoveď pripomienkou, že niekedy si človek povie: Nevládzem! Vtedy potrebuje, aby bol pochopený, vyliečený, uzdravený, aby mu bolo odpustené. V žalme 51 sa hovorí: Obetou Bohu milou je duch skrúšený. Aby sa naše hriešne srdce zmenilo, musí sa skrušiť, ponížiť. Musíme sa znepáčiť sami sebe. Sv. Augustín raz napísal, že Bohu sa nepáči hriech a keď sa nebude páčiť aj nám, budeme si s Bohom aspoň v tomto podobní.

František hovorí, že niektorí ľudia si nechcú priznať, že sú hriešni. Ale uznať, že sme hriešni, je tiež milosť. Bez Božej milosti ľudia uznajú len to, že sú obmedzení, že majú limity, ale hriešnik sa vie postaviť pred Boha a uznať svoju biedu. Novinár pripomenul príbeh z románu Brucea Marshalla Každému po denári. Kňaz mal spovedať vojaka, ktorého partizáni odsúdili na smrť. Vojak sa vyznával zo svojich hriechov, zvlášť z rôznych dobrodružstiev so ženami a kňaz ho vyzval, aby to oľutoval. Vojak však odpovedal, že sa mu to páčilo a keby mal príležitosť, robil by to znova. Vtedy kňazovi napadlo, že sa vojaka opýta: A teba nemrzí, že ťa to nemrzí? Nato vojak spontánne odpovedal: Áno, mrzí ma, že ma to nemrzí. Je mi ľúto, že to neviem oľutovať. Nato mu kňaz dal rozhrešenie. František k tomu hovorí, že tento príbeh dobre ukazuje, ako Boh v ľudskom srdci hľadá nejakú škáročku, cez ktorú by sa k nám dostala jeho milosť. Jeho milosrdenstvo je väčšie ako náš hriech, jeho liek je účinnejší ako naša choroba.

František zároveň pripomenul deň 21. 9. 1953, keď dostal ako mládenec nápad, aby zašiel na spoveď, a dodal: Božie milosrdenstvo nás predchádza. Boh čaká, či mu necháme čo len maličkú škáročku, aby v nás mohol pôsobiť. Lebo len ten, koho sa dotklo milosrdenstvo, koho pohladila jeho neha, naozaj pozná Pána. Miesto, kde sa uskutočňuje stretnutie s Ježišovým milosrdenstvom, je môj hriech. Vtedy, keď skúsime objatie, keď sa necháme objať, keď sa dojmeme, môže sa náš život zmeniť. František pripomenul právnu zásadu in dubio pro reo, čiže v pochybnosti treba rozhodnúť v prospech obvineného. Podobne pri spovedi treba oceniť, že ľudia vôbec prídu, lebo taký človek túži zmeniť sa. A dôležitejšie ako to, čo povie, je to, že vôbec prišiel. Väčšiu cenu má skromná, rozpačitá prítomnosť človeka, ktorý sa ťažko vyjadruje, ako mnoho slov o ľútosti.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Na Františkovi je hodné povšimnutia, ako sa nepýta, kto je zlý, kto je dobrý. On sa pýta ako pomôcť. Áno, nezabudne povedať, na začiatku vyliečenia musí byť skrúšenosť. To značí, nenamýšľať si, priznať si svoj hriech, zostať pri zemi. Vedomie, že som hriešny, je možnosťou stretnúť sa s Bohom. To sme si možno nikdy neuvedomili. Ale je to pekné. Svoj hriech totiž nepriznávame pred niekým, kto o nás nestojí alebo kto nás len odsudzuje, ale pred tým, ktorý nás má rád, ktorý sa na nás s láskou díva. To je niečo iné, ako priznať si len svoje limity a pokrčiť plecami, že nič sa nedá robiť. Svoje limity (hranice svojich možností) si totiž priznávame pri pohľade na seba (nie som už mladý alebo nie som v niečom dosť dobrý). To však nevedie k pozitívnej zmene, nanajvýš k opatrnosti, v horšom prípade ku komplexom.

Keďže František sa nepýta, kto a ako je zlý, ale pýta sa ako pomôcť, všíma si, ako Boh hľadá každú, hocijako malú škáročku, aby nám pomôcť mohol. O tom je ten príbeh s vojakom (v literatúre sa spomína vo viacerých variantoch). Takou škáročkou môže byť pre nás všeličo: nejaké stretnutie, chápavý prístup kňaza, sviatok, ale aj choroba. Ale chápavý, ohľaduplný prístup je potrebný vždy.

Pri našej snahe o obnovu cirkvi cítime, že musíme viac vyžadovať milosrdenstvo od seba, od iných kresťanov, zvlášť od verejných predstaviteľov cirkvi, a tiež učiť sa skrúšenosti. Nie seba ponižovaniu! Nesmieme si duchovne nič namýšľať – zvlášť kňazi, aktívni veriaci, my, čo sme často v kostole! Sme hriešni. Nekonštatujme to však ako tí, čo sa tým ospravedlňujú, aby sa nezmenili. Sme hriešni, preto prosíme, túžime po tom, aby ma niekto objal, dojal, pochopil, podržal. Túto kultúru objatia a dojatia si pestujme v našej cirkvi.

6. Ticho

7. Otázky (Mária Syneková)
• Ako chápem slovo milosrdenstvo vo svojom živote, ktoré zvlášť v tomto roku často počujeme v Cirkvi?
• Čo znamená byť milosrdný k ľuďom okolo seba? Mám odvahu hľadať tú „škáročku“ v človeku, ktorého ostatní zaškatuľkovali ako zlého?
• S pribúdajúcimi rokmi vnímam svoje limity, svoje hranice možností, ktoré ma ohraničujú. Viem byť k sebe (ako aj k starším ľuďom) napriek psychickým, fyzickým obmedzeniam milosrdný alebo ma to vedie ku komplexom?
• Keď sa vyčerpali všetky možnosti pomôcť a už nevidíme riešenie – vždy ešte ostáva možnosť pochopenia, podržania a objatia. Využívam tieto možnosti?
• Sú naše rozhodnutia ako manželov, rodičov, pedagógov spravodlivé a sú aj milosrdné?
• Viem si priznať pred Bohom a svojimi blízkymi, že určité situácie nezvládam? Viem povedať „nevládzem“ s nádejou, že budem pochopená, objatá a nie odsúdená?

8. Naša úloha (Mária Syneková)
Kde, ako môžeme niečo urobiť podľa toho, čo zdôrazňuje pápež František? Ako môžeme byť svedkami Božieho milosrdenstva v našej farnosti, v našich rodinách, vo svetovej cirkvi?

Skúsenosť: Naša Mária bola na spovedi u Kapucínov asi pred piatimi rokmi (mala asi 17 rokov). Bola som prekvapená, keď v nedeľu nešla na prijímanie, hoci na spovedi bola pred dvomi dňami. Večer som sa jej spýtal, či sa niečo stalo... Ťažko sa jej o tom rozprávalo, ale nakoniec s plačom povedala, že na spovedi bola, ale kňaz jej potom asi pol hodiny rozprával o tom, aká je zlá, akú má zlú auru, že si neváži rodičov, že ju ľudia nemajú radi a keby išla na spoveď zajtra, napozajtra a hoci každý deň, tak asi až potom by jej bolo odpustené. Pýtam sa ja ako matka, ktorá asi svoju dcéru pozná viac ako ten kňaz z jednej spovedi, aké ťažké hriechy môže mať 17. ročné dievča, ktoré sa dajú odpustiť len každodennou spoveďou? Bola som rada, že mi to povedala, ale aj tak mi to trvalo, vysvetliť jej, že Boh je milosrdný a má nás rád a odpúšťa.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení, ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha!

Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle.

Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť.

O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 445 x


Top