» články » detail článku

Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

september 2016

2.9.2016, piatok

Autor: Karol Moravčík; Tomáš Jendruch


1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už po mnoho rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch sa nechávame inšpirovať podnetmi pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Aj dnes si predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, a potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Keďže náš diakon Tomáš Jendruch je ešte v týchto dňoch doma, využili sme jeho prítomnosť a spolu s ním pripravili dnešnú meditáciu. (Podklady k meditácii: František: Meno Boha je milosrdenstvo / Rozhovor s Andrea Tornielli, Fortuna Libri, Bratislava 2016, 49 – 54.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (posadíme sa; číta Tomáš Jendruch)
Novinár Tornielli sa v rozhovore s pápežom Františkom opýtal, prečo sa František tak často predstavuje ako hriešnik. Ľudí to prekvapuje, keď pápež o sebe hovorí ako o hriešnikovi.

František pripomenul, že napríklad aj pápež Pavol VI. bral sám seba ako úbožiaka, ktorého zachraňuje len Boh svojím milosrdenstvom. Pápež Ján Pavol I., keď sa stal biskupom, o sebe povedal, že voľba padla naňho, lebo Boh rád píše do prachu, nie do mramoru. Ak z toho prachu niečo zostane, všetkým je jasné, že zásluhy na tom má iba Boh. A napokon je tu Šimon Peter. Podľa Lukášovho evanjelia zmŕtvychvstalý Ježiš sa osobitne zjavil jemu samému (Lk 24,34). Povedal vtedy Peter Ježišovi, že sa cíti hriešny? Ľutoval, že Ježiša zaprel? Ak napriek tomu práve jemu Ježiš povedal: Pas moje ovce, je zrejmé, prečo sa Petrovi nástupcovia majú označovať za hriešnikov. Pápež je človek, ktorý potrebuje Božie milosrdenstvo. Často som pri návšteve väznice uvažoval, prečo sú tu oni, a nie ja, hovorí František. Ich pády by predsa mohli byť aj moje.

Príčinou našej hriešnosti je dedičný hriech čiže naša ľudská slabosť a zranenosť. Sme zranení a Ježiš sa nechal ponížiť a ukrižovať, aby našu ranu uzdravil. Tak sa z dedičnej viny stala šťastná vina, ako poeticky hovorí cirkev na veľkonočnú vigíliu. Aby sa človek dobre vyspovedal, aby robil pokánie, musí mať na seba úprimný pohľad. Musí vnímať svoju úbohosť, nesmie byť pyšný, pripomína František. Z Argentíny spomenul skúsenosť s istým človekom, ktorý sa modlil ruženec, čítal duchovnú literatúru a súčasne mal intímny vzťah so svojou slúžkou. Považoval to za normálne. Bol presvedčený, že niektorí ľudia sú nadradení a iní podradení, a tých môžeme využívať ako on tú slúžku. Keď mu to priatelia vytýkali, nedal si povedať a ďalej sa považoval za dobrého kresťana.

O kňazoch – spovedníkoch František hovorí, že majú citlivo počúvať ľudí a modliť sa, aby mali milosrdné srdce ako Ježiš. Nech nikdy nehodia po nikom kameň a myslia na to, že aj oni potrebujú odpustenie. František pripomenul známe podobenstvo o márnotratnom synovi. V tomto podobenstve Otec nečaká, kým sa mu syn ospravedlní slovami, ktoré si vopred pripravil. Dokonca ani nečaká, kým príde syn až k nemu, sám mu vyjde v ústrety a objíma ho prv, než stihne vyznať svoju chybu. V príbehu je aj druhý, starší syn, ktorý sa vždy správal vzorne. A keď otcovi pripomenul, že vždy poctivo pracoval a jeho poslúchal, hovoril pravdu. Ale svojím tvrdým postojom sa zároveň sám vylúčil z oslavy.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Hovoriť o sebe, že sme hriešni, sa dá aj čisto formálne. František však nehovorí o klasickom povzdychnutí si: Jáj, všetci sme hriešni! František chce pomôcť tomu, aby sme zatúžili po odpustení, aby sme vedome žili v predstave, že potrebujeme milosrdenstvo.

Ľudia, ktorí sú presvedčení, že majú navrch, že majú pravdu, ľahko dopadnú ako ten človek z Argentíny, ktorý zneužíval svoju slúžku, alebo ako starší brat márnotratného syna. Mal pravdu, keď seba opísal ako poslušného a brata ako nezodpovedného ľahtikára. Jeho pravda bola však nemilosrdná pravda, taká, ktorá znemožňuje pochopenie, ľudskosť a lásku. Vylúčil sa sám z oslavy, pripomína František.

Uvažovať o sebe tak, že sa postavíme pred zrkadlo predpisov a tešíme sa, ako ich všetky pekne zachovávame, vedie k tomu, že netúžime ani po Božej, ani po ľudskej láske. My sa máme postaviť pred zrkadlo Božej lásky zjavenej nám v Ježišovi. Vtedy si nenamýšľame, ale ďakujeme Bohu, že si stavia pamätníky z takého prachu, akým sme my. A vtedy dokážeme byť láskaví a chápaví voči iným.

Predstavme si, aká atmosféra by bola v našej cirkvi, v našich farnostiach a spoločenstvách, keby sme dokázali ísť v ústrety hriešnikom ako otec z Ježišovho podobenstva! Predstavme si, ako by to vyzeralo v našej cirkvi, ak by sa starší syn prestal chváliť a vyčítať otcovi jeho ústretovosť a uveril by, že to vykŕmené teľa pre jeho brata otec pripravil aj pre neho! Predstavme si, čo všetko môžeme urobiť, aby sme mali viditeľne radi aj hriešnikov, aby sme so záujmom prijímali tých, čo majú iné, novšie či netradičné teologické a duchovné názory... Čo všetko môžeme a musíme urobiť, aby v našej cirkvi nevládol strach, pýcha a farizejstvo, ale vďačnosť voči Bohu a radosť z ľudí.

6. Ticho

7. Otázky (Tomáš Jendruch)
• Dokážeme byť voči sebe úprimní? Uvedomujeme si svoju vlastnú slabosť a neschopnosť byť naozaj objektívni a féroví voči sebe?
• Cítime sa byť hriešnikmi alebo kladieme dôraz na to, kam sme sa už na našej ceste k viere dopracovali?
• Pracujeme na sebe každý deň, zdokonaľujeme sa, snažíme sa o svätosť alebo sme sa uspokojili s tým, čo sme v našom duchovnom živote už dosiahli?
• Ak nás niekto upozorní na naše chyby a omyly, ako zareagujeme? Dáme si poradiť v otázkach viery od skúsenejších?
• Ako nás asi vníma milosrdný Boh Otec? Ako vracajúcich sa márnotratných synov a dcéry, alebo ako staršieho syna – tvrďasa, ktorý je neschopný tešiť sa a oslavovať spolu s otcom návrat strateného brata?
• Akým spôsobom pristupujeme k svätej spovedi? Berieme ju ako formalitu alebo skutočne túžime po pravom zmierení a odpustení?
• Ako pomáhame svojím najbližším, deťom, priateľom, ktorí v niečom zlyhali? Dokážeme im sprostredkovať lásku milosrdného Otca? Dokážeme im ako on vyjsť v ústrety? Vieme sa tešiť z ich návratu? Alebo sa za nich hanbíme, prípadne sa od nich dištancujeme?
• Ak niekto inakšie prežíva svoju vieru a svoju skúsenosť s Bohom, snažíme sa ho pochopiť, počúvame ho alebo mu len donekonečna pripomíname jeho chyby a vnucujeme mu svoj vlastný pohľad?

8. Naša úloha (Tomáš Jendruch)
Milí priatelia, skúsme sa zamyslieť nad tým, kde, a ako môžeme niečo urobiť podľa toho, čo zdôrazňuje pápež František. Ako môžeme byť svedkami Božieho milosrdenstva v našej farnosti, v našich rodinách, vo svetovej cirkvi?
Odpovedať na túto otázku nám môže pomôcť príhovor Františka, ktorý predniesol počas nedávnych Svetových dní mládeže v Krakove. Bol síce adresovaný mladým ľuďom, ale myslím, že vo vnútri je každý z nás mladý, preto si tieto slová môžeme osvojiť všetci.

Pápež František povedal: „Ľudstvo dnes potrebuje mužov a ženy, a zvlášť vás mladých, ktorí nechcú žiť svoj život „polovičato“; mladých, pripravených stráviť život v nezištnej službe najchudobnejším a najslabším, napodobnením Krista, ktorý daroval celého seba samého pre našu spásu. Zoči-voči zlu, utrpeniu, hriechu je jedinou možnou odpoveďou Ježišovho učeníka darovanie seba, aj vlastného života podľa Krista – to je postoj služby. Ak sa niekto nazýva kresťanom, a nežije pre službu, jeho život nemá cenu. Svojím životom zapiera Ježiša Krista.

Drahí mladí, dnes večer vás Pán opätovne pozýva stať sa protagonistami v službe. Chce z vás urobiť konkrétnu odpoveď na potreby a utrpenia ľudstva. Chce, aby ste boli znamením jeho milosrdnej lásky v našej dobe. Na splnenie tohto poslania vám ukazuje cestu osobného záväzku a sebaobetovania – cestu kríža. Cesta kríža je cestou šťastia z nasledovania Krista až do hĺbky, často v dramatických okolnostiach každodenného života. Je to cesta, ktorá sa nebojí neúspechov, vyradení či samoty, pretože napĺňa ľudské srdce Ježišovou plnosťou. Cesta kríža je cestou života a Božieho štýlu, ktorou Ježiš dáva kráčať neraz chodníkmi rozdelenej, nespravodlivej a skazenej spoločnosti.

Cesta kríža nie je akýsi sadomasochistický zvyk: cesta kríža je jediná, ktorá premáha hriech, zlo a smrť, pretože vyúsťuje do žiarivého svetla Kristovho zmŕtvychvstania, otvárajúc horizonty nového života v plnosti. Je to cesta nádeje a budúcnosti. Kto po nej kráča s obetavosťou a vierou, darúva nádej budúcnosti a ľudstvu. Kto ňou kráča s veľkodušnosťou a vierou, rozsieva nádej. A ja by som chcel, aby ste vy boli rozsievačmi nádeje.

Drahí mladí, v ten Veľký piatok sa mnohí učeníci vrátili domov smutní. Iní radšej odišli na vidiek, aby trochu zabudli na kríž. Pýtam sa vás – ale odpovedzte každý z vás potichu vo svojom srdci, vo vlastnom srdci: ako sa chcete vrátiť dnes večer do vašich domov, na miesta, kde ste prichýlení, do vašich stanov? Ako sa dnes večer chcete stretnúť so sebou samým? Svet na nás pozerá. Je na každom z vás dať odpoveď na výzvu tejto otázky.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení, ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha!

Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle.

Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť.

O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 9 x