» články » detail článku

Bohatstvo Božieho Slova

Biblické stretnutia

11. 11. 2023, sobota

Autor: Terézia Lenczová

EUCHARISTIA - VEĽKONOČNÝ  DAR  PÁNA  JEŽIŠA

V čase od  októbra 2004 do októbra 2005 Ján Pavol II vyhlásil Rok eucharistie. Čo je to eucharistia? A najmä: čo spôsobuje? Ponúkame o tejto téme niekoľko myšlienok od Chiary Lubichovej (1).

Eucharistia je pokrm. Pokrm vo všeobecnosti sa prijíma denne; slúži k zachovaniu života a k jeho posilneniu. Tomáš Aquinský hovori: Čo pôsobia pre telesný život potrava a nápoje, totiž: aby pôsobili jeho rast, zachovanie, obnovu a potešenie, to isté pôsobí táto sviatosť pre duchovný život... Ako je telesný pokrm nevyhnutný pre život, a to natoľko, že bez neho nie je možné žiť,... tak nevyhnutný je duchovný pokrm pre duchovný život.“

Tomáš Aquinský vysvetľuje:  eucharistia pôsobí zjednotenie veriaceho s Bohom, čo ďaleko prekračuje spojenie spôsobené  krstom: eucharistia vedie ku rovnosti v podstate, pričom sa samozrejme zachováva rozlišovanie medzi Stvoriteľom a stvorením. Medzi tým, ktorý/á prijíma, a Kristom nedochádza k fyzickému zjednoteniu, ale k mystickej, duchovnej premene, ktorá je však  reálna, takže možno hovoriť o jednom „tele“. Koncilová konštitúcia O Cirkvi Lumen gentium konštatuje, že „účasť na tele a krvi Kristovej pôsobí to, že sa stávame tým, čo prijímame“.

My kresťania sme povedali a počuli už veľa slov, avšak sme príliš málo pochopili Kristovu lásku  k nám: „Ako si mňa zamiloval  Otec, tak som si zamiloval aj ja vás“ (Jn 15,9). Toto „ako“ je skutočnosťou. Tak veľmi sme milovaní! Skrze eucharistiu sa stávame druhým Kristom. Ale rozumieme tomu? Keby sme to pochopili, svet by dnes vyzeral inak.

Terézia z Lisieux píše: „V tento deň (prvého prijímania) to už nebol pohľad, bolo to  vzájomné „splynutie“. Už sme neboli dvaja, Terézia zmizla, stratila sa ako kvapka vody v šírom mori. Zostal iba Ježiš. On bol Pán, Kráľ“

 V tomto zmysle píše Anselm Stolz vo svojom diele „Teológia mystiky“: „V eucharistii sa stáva sviatostnou skutočnosťou najvyššie možné napojenie na Krista v zmysle úplného pretvorenia (premenenia) nášho hriešneho bytia na oslávené bytie Kristovo. ... Tých, ktorí sú pretvorení na jeho podobu, Kristus sviatostnym spôsobom vyvedie z ich ohraničeného bytia a vedie ich pred tvár Otca.“

            Peter Julius Eymard vysvetľuje:  Prečo chcel Ježiš vytvoriť s nami takéto spojenie? Aby nás potešil svojim priateľstvom a aby nás obohatil svojimi milosťami a zásluhami. Predovšetkým nás chce v sebe zbožstviť a tak naplniť prianie nebeského Otca, aby bol Boh oslávený aj v nás, údoch svojho mystického Tela.“

            Eucharistia neprináša tieto mimoriadne, božské plody len v prípade jednotlivcov; ako ozajstná „sviatosť jednoty“ pôsobí aj jednotu  navzájom.

            Z toho logicky vyplýva, že sa budeme navzájom ku sebe správať ako bratia a sestry. Eucharistia zviditeľňuje rodinu Božích detí, robí z  nás Ježišových súrodencov a súrodencov navzájom.  Eucharistia sprítomňuje Cirkev tam, kde sa zhromažďujú ľudia, aby mali účasť na eucharistickej hostine. Tam je nie iba časť, ale celá Cirkev prítomná.

            Svätý Ján Damascenský píše: „ Eucharistia sa bude volať communio a je ním skutočne, lebo skrze eucharistiu máme communio (spoločenstvo) s Kristom. ...Skrze eucharistiu máme spoločenstvo aj medzi sebou navzájom a môžeme sa navzájom zjednocovať. ...

            Albert Veliký túto realitu rôzne podčiarkol: " množstvo veriacich, ktorí sú zjednotení v láske a majú s  Kristom, hlavou, spoločenstvo, vytvára jediné Telo Kristovo. ... Tak nás táto sviatosť vedie k spoločenstvu so všetkými našimi časnými aj duchovnými dobrami.“

            Pápež Pavol VI. našiel krásne slová o eucharistii: „Eucharistia ... je nám darovaná, aby sme sa stali bratmi;  aby z ľahostajných a egoistických ľudí, ktorí sú navzájom rozdelení a znepriatelení, sa stal ľud, ozajstný veriaci a milujúci ľud, ktorý má jedno srdce a jednu dušu“.

            Ježiš vo svojej Veľkňazskej modlitbe vyprosoval od Otca  jednotu medzi svojimi a tými, ktorí ešte len prídu, až po tom, čo ustanovil eucharistiu, ktorá jednotu umožňuje. Takto sa Ježiš modlí, keď vystupuje k Olivovej záhrade: „Otče svätý, zachovávaj ich vo svojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno, ako my (Jn 17,11). My sme navzájom  jedno ako Otec a Syn, teda zjednotení, skrze eucharistiu. „ Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 20-21). S

            Neprídeme  do Božieho kráľovstva, ak nebudeme jedno s Ježišom a navzájom. Eucharistia vytvára jednotu, ktorá je obrazom jednoty medzi Otcom a Synom. Aby sme mohli zostať verní nášmu povolaniu k jednote, potrebujeme hlbokú lásku k eucharistii.

                                                                                                                       Chiara Lubich


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 31 x


Top