Bohatstvo Božieho Slova

Biblické stretnutia v r. 2022-23

11. 11. 2023, sobota

Autor: Terézia Lenczová

Boží sen o jednote ľudskej rodiny

Prvá kniha Mojžišova nám ukazuje Boží zámer s človekom, ktorého povolal, aby bol Božím spoločníkom v Raji: Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako muža a ženu ich stvoril. Stvoril ich,  aby vytvárali vzťahy medzi sebou na Božiu podobu a aby sa spoločne  starali o Zem a o potomstvo. A vieme, ako to skončilo a ako to často pokračuje aj dnes: človek Adam neochránil svoju ženu pred klamárom Hadom a  potom sa  sťažoval,  že ona jeho naviedla jesť zo zakázaného stromu rozlišovania dobra a zla.  Žena svojho muža naviedla na osudné previnenie, za ktoré hrozilo vyhnanie z Raja, smrť.

                   Obrazy jednoty v Starom zákone

Božia túžba po jednote medzi jeho deťmi má v Starom zákone  krásne príklady bratstva, ale je tu aj závisť a neláska až po bratovraždu Kaina voči Ábelovi /Gen 4,8-12/ , podvod Jákoba voči Ezauovi /Gen 27,22-29/.  Abrahám veľkoryso ponúka svojmu príbuznému Lotovi, aby si on prvý vybral územie pre svoje stáda a on sa uspokojil s výsledkom Lotovej voľby  /Gen 13,8-12/.

Gen  44,  4b; 9: Jozef odpúšťa svojim bratom, Jakubovým synom,  že ho predali  Izmaelitom a oni ho odviedli do Egypta:
"Jozef povedal svojim bratom: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nažive. ...Poponáhľajte sa a choďte k môjmu otcovi  a povedzte mu: Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil vládcom nad celým Egyptom, príď ku mne ."

Ex 12, 40-42; Ex 15, 1-2:  Boh vyslobodil Izrael z Egypta
"Izraeliti bývali v Egypte 430 rokov. Po dokončení 430 rokov, odišli všetky Pánove voje z egyptskej krajiny. Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. To je tá Pánova noc, ktorú majú bdením sláviť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie.

Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:
"Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je,
koňa i povoz zmietol do mora.
Moja sila a udatnosť je Pán a stal sa mi spásou.
Toto je môj Boh, budem ho velebiť,
Boh môjho otca, budem ho chváliť."

Deut  6, 4-9:  Boží ľud spája Desatoro Božích prikázaní
"Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom,  celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami a napíš si ich na veraje tvojho domu a na dvere."

Žalm 133: Pôvab bratskej zhody
"Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. Tam Pán udeľuje požehnanie  a život naveky."

Vízia proroka  Izaiáša, Iz 56, 7-8: "Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy, hovorí Pán Jahve, čo zhromažďuje všetkých roztratených Izraela."

                   Ideál bratstva v Novom zákone

Ježiš svojim slovom,  svedectvom života  a svojou zástupnou smrťou priniesol radikálne nový obraz vzťahov medzi ľuďmi, nielen medzi príbuznými a priateľmi, ale žiada od svojich učeníkov  lásku aj voči nepriateľom.  Veľký zástup mučeníkov nasledovali Ježiša aj v tejto pre svet nepochopiteľnej láske.

Ježišovo nové prikázanie

Jn 13, 34: "Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."

Jn 15, 12: "Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život  za svojich priateľov."

Ježiš zomiera za jednotu svojich učeníkov /Jn 11, 50-53/
"Kaifáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: "Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ. ...ako veľkňaz prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti."

Ježiš sa modlí za jednotu svojich učeníkov /Jn 17, 21/
"Neprosím len za nich, ale aj za tých,  čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne."

Eucharistia - puto a viditeľný znak jednoty Ježišových učeníkov /Lk 22,15-20/
"Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."

Jednota učeníkov v Prvotnej Cirkvi /Sk 2, 42/
"Vytrvalo sa zúčastňovali  na učení apoštolov  a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách."

Sk 4, 32: "Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

Výzvy apoštola Pavla k jednote /Fil  2, 2-4/:
"...Dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti, ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš."

Výzvy evanjelistu Jána ku vzájomnej láske /1Jn 3, 11-16/
"Toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali.... Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti...
Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov."

Obnova povolania Cirkvi byť zjednocujúcim kvasom ľudskej rodiny
-ekumenické hnutie-

Kristova Cirkev, ktorá  postupne  získava ľudí pre Krista, spája ľudí z rôznych  krajín, kultúr a spoločenských štruktúr - počas celých svojich dejín zápasí o dar jednoty vo viere a láske. Začalo to úsilím o vyjadrenie Ježišovho evanjelia do gréckej a rímskej kultúry, neskôr do spôsobu myslenia tzv. barbarských národov. Prvé kristologické koncily, ktoré mali za úlohu formulovať vieru v božstvo i človečenstvo Ježiša Krista, prehĺbili síce poznanie tajomstva Najsvätejšej Trojice, ale aj oddelili niektoré kresťanské spoločenstvá od jednoty  s univerzálnou Cirkvou.

Dve veľké rozdelenia kresťanov: oddelenie východnej cirkvi od západnej v 11. storočí,  rozdelenia vnútri západnej  cirkvi  v 16. storočí počas reformácie viedli k ďalšiemu štiepeniu  najmä v oblasti protestantských cirkví a cirkevných spoločenstiev. Napriek tomu Boží Duch vzbudzoval nové a nové iniciatívy v prospech jednoty kresťanov:

V 20. storočí vzniklo mocné ekumenické hnutie, podnietené snahou uľahčiť ohlasovanie Evanjelia v misijných aktivitách rozdelených cirkví. Hoci sa nedarilo zblížiť rozdielne interpretácie niektorých základných častí Evanjelia, zintenzívnela snaha o spoločné aktivity v službe lásky voči chorým a chudobným. Silným pojítkom sa stali spoločné modlitby kresťanov rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev za jednotu kresťanov nielen v láske, ale aj vo viere.

Druhý Vatikánsky koncil bol vnútri Katolíckej cirkvi prelomovým činom aj v oblasti ekumenizmu. Boli pozvaní početní zástupcovia kresťanských cirkví; Koncil vypracoval dôležitý dokument, ktorý v Katolíckej cirkvi veľmi prehĺbil túžbu po jednote, posilnil zodpovednosť za naplnenie Ježišovej Veľkňazskej modlitby za jednotu jeho učeníkov /Jn 17,21/.

Dekrét o ekumenizme /Unitatis redintegratio-UR/
Obsahuje o.i. a najmä katolícke zásady ekumenizmu, napr.:

•  "Keďže sa dnes pod vplyvom milosti Ducha Svätého vo viacerých častiach sveta modlitbou, slovom i skutkom vyvíjajú mnohé úsilia, aby sa dosiahla tá plnosť  jednoty, ktorú chce Ježiš Kristus, tento svätý cirkevný snem vyzýva všetkých katolíckych veriacich, aby pochopili znamenia časov a  horlivo sa zapojili do ekumenickej činnosti." /Čl. 4 UR/
• "Pravý ekumenizmus nejestvuje bez vnútorného obrátenia" /Čl. 7 UR/
• "Obrátenie srdca a svätosť života, spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu ekumenického hnutia. Možno to právom nazvať duchovným ekumenizmom."/Čl. 8 UR/

Každoročné modlitby za jednotu kresťanov
Konajú sa pravidelne  od 20. rokov 20. storočia /iniciatori najmä Pater Couturier a anglikánsky kňaz  Paul Whatson/ v dňoch od 18. januára  /Sviatok Panny Márie, Matky jednoty kresťanov/ do 25. januára /Sviatok obrátenia sv. apoštola Pavla /.
Od roku 1968 prípravu spoločných modlitbových textov robia Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov a Svetový luteránsky zväz. Na Slovensku sa každoročne striedajú na preklade týchto modlitbových textov Sekretariát Konferencie biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví na Slovensku.
Táto modlitbová iniciatíva prehlbuje v mnohých kresťanoch ekumenickú mentalitu, túžbu po naplnení Ježišovej modlitby za jednotu jeho učeníkov. Uverili sme, že ekumenické hnutie je primárne Boží projekt, dielo Ducha Svätého. V tomto duchu ho chceme niesť na modlitbách.

Ako ďalej v ekumenizme?
To sa snažil vyjadriť Max Thurian, kňaz z ekumenickej Komunity v Taizé vo Francúzsku:  "Nie, k jednote kresťanov nedospejeme ani štúdiom dejín /rozdelení/ a ich bied, ani cirkevnou politikou, pobádanou veľkodušnou láskou, ba ani ekumenickými stretnutiami, pri ktorých sa usilujeme dať veci do poriadku - musíme pristúpiť k počúvaniu Božieho slova, a to spoločne  a pomocou prvých vykladačov a učiteľov z dôb, keď prenasledovaná Cirkev ešte žila v najživšej a najširšej jednote".[1]

 

::::Verzia pre tlač::::

Klikanosť článku: 44 x