Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
máj 2011
6. 5. 2011, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v októbri r. 2010 používame na meditácie knihu amerických autorov: Murray Bodo a Susan Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (vydali: Paulínky, Praha 2005). Knižka je o sv. Františkovi a sv. Kláre; chce nám ukázať, ako je potrebné prepájať život vo svete a pre svet so zmyslom pre ticho a ústranie. Po meditácii o kríži sv. Damiána, pokračujeme meditáciou o bazilike sv. Františka.
2. Úvodná modlitba
Bože, pravým pomníkom sv. Františka je jeho život, jeho príklad, jeho bratia a sestry, ktorí sa k nemu hlásia. Pomôž aj nám kráčať v jeho stopách tak, ako on kráčal v stopách Kristových, a žiť evanjelium namiesto toho, aby sme si stavali pomníky. Nech náš život podľa evanjelia ovplyvní tých, ktorí žijú s nami, a prinesie dobro a pokoj mestu, v ktorom žijeme. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. Bodo/ S. Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (výber zo strán: 81-92).
+ Keď dnes príde pútnik do Assisi, určite navštívi chrám sv. Františka, veľkú baziliku, postavenú na jeho počesť. V meste nájde aj mnohé iné budovy, ktoré vznikli ako pamiatky na Františka a Kláru a na zaistenie pokračovania v ich diele. Dobré je si uvedomiť, že bez Františka by tu mnohé nevzniklo a mesto by vyzeralo inak. Zvláštne je, že kláštor a bazilika vznikli na mieste bývalého popraviska (Colle dell ́Inferno), na poli, kam sa cez hradby vyhadzovali mŕtvoly chudobných a zločincov.
+ Veľký chrám, baziliku z ružového a bieleho kameňa, ktorá je vlastne dvojitým kostolom (horný a dolný, plus krypta s Františkovým telom) dal po Františkovej smrti (+3.10.1226) postaviť jeho nástupca vo vedení rádu, brat Eliáš. Veľký chrám vznikol aj z obavy, že nepriateľské mestá (Perugia, Rím) by sa mohli zmocniť Františkovo tela. Chrám bol od počiatku vyzdobený úžasnými freskami, najmä od maliara Giotta. „Bazilika je veľkolepá hrobka malého chudáčika, ktorý by bol radšej pochovaný niekde pod stromom, na ktorom by spievali vtáci.“
+ Spisovateľ Henry James si všimol, že bazilika bola naplánovaná ako obraz ľudského tela a hlavy. Horný kostol – hlava stojí na dolnom. Kostol vyjadruje cestu duše z tmy do svetla, vnútorný, skrytý duchovný proces, ktorý v nás prebieha pri rozjímavej modlitbe. Dolný kostol je v prítmí s nízkym stropom. Fresky na stenách ťažko vidieť. Človek sa tu učí dívať sa dovnútra (seba). Zreteľnejšie sú fresky nad oltárom, priamo nad Františkovým hrobom. Štyri obrazy: sľub chudoby, čistoty, poslušnosti a František v nebi; akoby sa mal František v hrobe dívať nahor na to, čo mu Boh pripravil. Alegória znázorňuje Františka ako ženícha a pani Chudobu ako nevestu. Oženiť sa s chudobou pre Františka znamenalo slúžiť chudobným v duchu Krista a tešiť sa z Božej lásky a deliť sa o ňu.
+ Súčasný generálny predstavený rádu, br. Hermann Schaluck, na príklade príbehu o milosrdnom Samaritánovi hovorí, čo to pre nás znamená. Samaritán poslúžil štvorako: kontemplatívne sa díval, citovo zareagoval, prakticky sa postaral a zaistil trvalé riešenie.
Kontemplatívne videnie získame vtedy, keď sa vžívame napr. do obrazu Sv. Františka a Kláry a pýtame sa, ako môžeme podobne milovať Boha v prírode, v chudobných a vo vlastnom živote.
+ Nielen si niečo predstavujeme, nielen obdivne pozeráme, ale pýtame sa ako podobne žiť. Citová odozva vedie k súcitu, láske, možno k výčitkám svedomia. Odtiaľ sa ide k praktickej pomoci a trvalej pomoci. Taký proces nás mení a pozýva vždy znova do ticha, aby sa nám nestratil zmysel toho, čo robíme. Opakovane sa ponárame do kontemplatívneho videnia, citového dotyku a smerujeme k praktickej činnosti. Dôležité je stretnúť sa so skutočnosťou dnes, s ľuďmi svojej doby, nechať sa pohnúť tým, čo vidím dnes. „Modlitba je konanie dobra, ktoré zvládnem v rámci svojho nadania, času a možností. Vedie k vytváraniu spoločenstva, ktoré umožňuje pokračovať v dobrom, ktoré sme začali. Najpraktickejšou starosťou je niekedy starosť o vnútorného človeka, o nerozvinutú časť svojej duše, seba samého, ktoré sa tak konečne dostane k slovu. Toto slovo však nesmie byť len ďalším prejavom sebapozorovania, krútenia sa okolo seba, ale slovo, ktoré nás povedie k chudobným, utláčaným, opovrhovaným.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+ Čo po mne zostane v tomto svete? Po Františkovi nezostala predovšetkým bazilika, ale inšpirácia pre žitie lásky.
+ Aké obrazy z prírody, umenia, literatúry, zo života mi pomáhajú, aby som vnímal Božie oslovenie a poznal, čo mám robiť pre blížnych? Ako uskutočňujem štvorakú službu Samaritána?
+ Čo mi hovorí môj vnútorný hlas počas cesty za Františkom a Klárou?
7. Záverečná modlitba
Pane, daj, nech neochabneme v túžbe slúžiť tebe. Nech sa neuspokojíme s tým, čo sme už dosiahli. Nech sa usilujeme pôsobiť na svojich blížnych zo svojho najúprimnejšieho vnútra, na všetkých, ktorých stretneme, kým nebudeme ležať s tvárou obrátenou ku krásnemu raju, ktorý nám pripravuješ, až nastane hodina našej smrti. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.