Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a modlitba za obnovu cirkvi
prvý piatok, január 2009
2. 1. 2009, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Dnes po druhýkrát používam pri našich meditáciách na prvý piatok knižku amerického autora: Linus Mundy, Bůh není samotář/ Duchovní obnova se sv. Benediktem a sv. Bernardem, Nakladatelství Paulínky, Praha 2006. Autor si v tejto knihe kladie otázku: Čo znamená byť kresťanom a odpoveď si dáva prostredníctvom duchovnej skúsenosti dvoch veľkých kresťanských osobností: Sv. Benedikta (+547) a sv. Bernarda (+1153). Autor knihy študoval u benediktínov v Amerike, nie je však mníchom, aj keď ich obdivuje; má rodinu a je šťastne ženatý.
(Úvodná modlitba podľa: L. Mundy, Boh nie je samotár, 44.)
Pane, sprevádzaj moje kroky.
Ukáž mi cestu, ktorá vedie k tebe.
Ukáž mi, že aj ty si na tejto ceste so mnou,
ako na začiatku, tak aj na konci.
Lebo ty si Boh, ktorý je,
ktorý bol a ktorý príde na konci časov.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
L. Mundy, Bůh není samotář (výber zo strán: 41-52).
- Druhá kapitola sa nazýva: Sľub žiť podľa zákona (podľa regule, pravidla, evanjelia).
- Každý človek je človek zvykov, opakované rituály sú pre nás veľmi dôležité. Preto sú dôležité aj regule (odtiaľ slovo rehoľa), pravidlá pre život.
- V klasických kláštoroch sú mnísi zvolávaní na spoločnú modlitbu sedemkrát, z toho prvýkrát o 3.15 nad ránom. Pri povrchnom pohľade môže niekto vnímať pravidlá v kláštore negatívne. V skutočnosti ide o to, aby bol Boh naším orientačným bodom a nie my sami pre seba.
- Sv. Benedikt chcel vytvoriť regulu, ktorá by bola zlatou strednou cestou: „Aby silní mali, po čom túžia, a slabí aby neutiekli...“ Taká cesta má mať miernosť a súcit evanjelia a súčasne jeho naliehavosť a vášeň.
- Môžeme mať radi svoju rodinu, svoje deti, svojho psa a mať rôzne záľuby, ale je potrebné, aby sme si našli čas aj na pravidelnú (niekoľkodňovú) duchovnú obnovu.
- Naše chrámy môžu byť bohato zdobené alebo jednoduché (podľa kontextu a miesta), ale musíme vedieť, že ich stredom je Boh.
- Sv. Benedikt viedol k úcte voči času: Išlo o „poetický“ čas, ktorý je orientovaný viac na proces ako výkon... Keďže najčastejšie hriechy pochádzajú z ľahostajnosti, zábudlivosti, ľahkomyseľnosti, Benedikt odporúčal prerušiť tok času nejakým pripomenutím (preto zvony, modlitbové hodinky...)
- Človek neprichádza do kláštora (chrámu), aby sa riadil regulou a plnil rôzne úkony, ale aby hľadal a našiel Boha.
- Benedikt sa snažil o strednú cestu medzi životom v samote a životom v hluku sveta. Aj u nás sa kontemplácia a aktivita majú v nejakom bode pretínať.
- Stredný stav ako sociálna skupina je dôležitý pre spoločnosť, ale stredný stav (situácia) je dôležitý aj v duchovnom živote. Nejde o priemernosť, ale múdrosť.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
- Aké záchytné body máme v našom každodennom programe – body, ktoré nám pomáhajú obrátiť myseľ a srdce k Bohu? Odchod, príchod do/zo školy, príležitosť pri jedle, ale aj telefonovaní (moderný zvon)... chvíle oddychu...
- Neuvažujeme o sebe v krajnostiach – že som raz svätec, a potom zasa hriešnik?
- Čím sa riadime doma, akými zásadami? Ako sa u nás prejavuje viera, nádej a láska?
- Aká stredná cesta by v našom konkrétnom živote fungovala? Asi nevstúpime do kláštora, asi nebudeme vstávať o hodinu skôr kvôli modlitbe, asi nebudeme častejšie navštevovať nejaké meditácie, asi nebudeme hneď láskavejší k rodine... Ale, čo to teda bude, čo bude fungovať?
7. Zásady sv. Benedikta
Ničomu nedávajme prednosť pred láskou ku Kristovi.
Srdcom i ústami hovorme pravdu. Nikomu nekrivdime, ale naopak trpezlivo každého znášajme.
Nemajme záľubu v táraní. Často sa modlime.
Nikoho nemajme v nenávisti. Nepodliehajme žiarlivosti. Nebuďme žiadostiví.
Preukazujme úctu starším. Milujme mladších.
Pred západom slnka sa zmierme s tými, s ktorými sme sa pohnevali.
A nikdy nestrácajme nádej v Božie milosrdenstvo.
8. Záverečná modlitba
Dobrotivý a láskavý Stvoriteľ všetkého dobra,
uč nás hľadať ťa v „zlatom strede“ vlastného života.
Nauč nás, že ti najlepšie slúžime vyrovnanosťou a správnou mierou,
lebo tam najčastejšie nachádzame seba samého.
Nech nás táto stredná cesta privedie k tebe.
Amen.
9. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.